Ladmovce ležia v južnej časti Východoslovenskej nížiny, pri pravom brehu Bodrogu, v nadmorskej výške okolo 117 m. Keï Jágerská kapitula v roku 1298 potvrdila vymedzenie územného majetku v strednej časti chotára Selešky (Viničky), hranica pretínala cestu, vedúcu z Ladmoviec. Vtedy vznikol najstarší zachovaný doklad o už prv jestvujúcej dedine Ladmovce. Do písomností ju zapisovali v 13. až 15. storočí ako Ladamoch, do 16. storočia Ladmocz. Boli to maïarizované názvy staršieho slovenského pádového tvaru (z,do) Ladmoviec. Ten zaiste korení v osobnom mene, pričom jeho nositeľ mal k sídlisku rodový a nie feudálny vzťah.Na základe uvedeného predpokladáme, že ladmovské sídlisko jestvovalo pred 11. storočím a pravdepodobne s jeho obyvateľmi súvisela slovenská keramika z 9.-10. storočia, ktorú archeológovia našli v chotári susedných Viničiek.